Dňa 22. júna 1941 fašistické Nemecko bez vyhlásenia vojny zákerne zaútočilo na ZSSR. Začala sa Veľká vlastenecká vojna, ktorá ovplyvnila nielen osudy sovietskeho národa, ale aj osudy celého ľudstva.
Tento rozsiahly súboj sa skončil v máji 1945 porážkou a kapituláciou fašistických zloduchov v ich brlohu, v Berlíne. O niečo neskôr sovietske jednotky rozdrvili aj miliónovú Kuantungskú armádu, čo zohralo rozhodujúcu úlohu v úplnom vojenskom kolapse spojenca fašistov – militaristického Japonska.
Víťazstvo sovietskeho ľudu vo Veľkej vlasteneckej vojne je jednou z najvýraznejších stránok v histórii našej vlasti.
Viaceré krajiny bojovali proti fašizmu, ale najmä národy Sovietskeho zväzu rozhodujúcim spôsobom prispeli k Veľkému Víťazstvu. Na sovietsko-nemeckom fronte bolo porazených až 75% (607) nepriateľských divízií, zatiaľ čo spojenci porazili 176 divízií v severnej Afrike a západnej Európe. Dokonca aj po otvorení druhého frontu v júni 1944 bol počet fašistických jednotiek na východnom fronte 2 až 2,5-krát vyšší ako sily nacistov pôsobiace na západoeurópskych a talianskych bojiskách.
V bojoch na sovietsko-nemeckom fronte stratilo fašistické Nemecko a jeho satelity viac ako 10 miliónov vojakov (z celkových strát 13,6 milióna), 77 tisíc lietadiel (viac ako 75%), asi 55 tisíc tankov a útočných zbraní (až 75%), 167 tisíc delostreleckých batérií (74%), viac ako 2 500 rôznych lodí a pomocných plavidiel...
Počas vojnových rokov sovietski partizáni zničili, zranili a zajali 5 miliónov okupantov a ich komplicov, vykoľajili viac ako 20 000 vlakov, zničili viac ako 2300 tankov a obrnených vozidiel, 1100 lietadiel, viac ako 65 000 vozidiel a zachránili desiatky tisíc sovietskych ľudí pred odvlečením do Nemecka.
Iba v júni 1944, keď spojenci videli bezprecedentný úspech sovietskych ozbrojených síl, otvorili druhý front.
Viac ako 20 miliónov sovietskych občanov obetovalo svoj život za slobodu našej vlasti, za záchranu všetkých národov sveta pred zotročením nacistami. Straty USA dosiahli 400 tisíc ľudí, Veľkej Británie - 375 tisíc ...
Fašisti na východnom fronte úplne alebo čiastočne zničili a spálili viac ako 1700 veľkých a malých miest, viac ako 70 000 dedín a obcí, viac ako 6 miliónov budov, čím nechali 25 miliónov sovietskych občanov bez strechy nad hlavou. Bolo zničených 32 000 priemyselných podnikov, 65 000 kilometrov železničných tratí, spustošených ostalo 98 000 kolektívnych fariem, 1 876 štátnych fariem a 2 890 strojových a traktorových staníc. Priame škody na ZSSR a jeho obyvateľstve dosiahli 679 miliárd rubľov podľa predvojnových cien.
Celý sovietsky národ ukázal v tomto súboji s fašistami zázraky hrdinstva. Počas Veľkej vlasteneckej vojny vyše 200 vojakov rôznych národností zopakovalo čin nebojácneho vojaka Alexandra Matrosova. Okolo 12 000 sovietskych ľudí získalo vysoké vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu. Medzi nimi sú predstavitelia všetkých národov obývajúcich našu mnohonárodnú domovinu. Státisíce boli ocenené radami a medailami. Hlavné mesto našej vlasti - Moskvu - bránila slávna skupina sovietskych vojenských vodcov rôznych národností: Rus Govorov, Poliak Rokossovskij, Ukrajinec Leľušenko, Bielorus Dovator, Gruzín Leselidze, Kazaš Mamysh-Uly, Armén Martirosian a naši ďalší slávni velitelia.
Neoceniteľným prínosom k spoločnému víťazstvu bola aktivita našich žien, pracovníčok v tyle. Za zásluhy vôči vlasti a za hrdinské činy vykonané pri jej obrane vyše 200 000 sovietskych žien bolo vyznamenaných vojenskými rádmi a medailami, 51 dostali vysoké vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu. 650 žien dostalo rády a medaily, udelené zahraničnými štátmi.
Celá sovietska krajina zjednotená veľkou láskou ku svojej vlasti získala toto historické víťazstvo. Táto láska dala silu zdvihnúť z ruín tisíce zničených miest, obcí, priemyselných a poľnohospodárskych objektov. Vďaka tomuto víťazstvu všetky národy našej krajiny budujú dnes nové Rusko a prekonávajú pri tom všetky ťažkosti zložitého historického obdobia.
Spolu s pripomienkou na prínos všetkých národov antihitlerovskej koalície k spoločnému víťazstvu nad fašizmom, národy Ruska, potomkovia víťazov, si vždy budú pamätať na rozhodujúcu úlohu sovietskeho národa v tomto Veľkom víťazstve.
Vedúci predstavitelia protihitlerovskej koalície tiež uznali rozhodujúci prínos ZSSR k víťazstvu. Napríklad Winston Churchill v správe pre Josifa Stalina vo februári 1945 napísal: „Budúce generácie uznajú svoj dlh voči Červenej armáde rovnako bezpodmienečne ako to robíme my – tí, ktorí sa dožili toho, aby sme boli svedkami týchto veľkolepých víťazstiev.“
Profesor J.S. Akopov,
akademik Medzinárodnej akadémie literárnej dokumentaristiky,
člen Zväzu spisovateľov Ruskej federácie,
člen Zväzu novinárov Ruskej federácie