Empatia nasvedčuje o schopnostiach predstaviť si samého seba na mieste iného. Čo si myslí pokolenie 20- 30 - ročných maliarov o tej vojne, konkrétne, o jej začiatku? Čo pociťuje človek, znenazdajky zastihnutý vojnou, ktorý odrazu stratil všetok obvyklý priebeh života? Aké predstavy je schopná priniesť tá samá vojna vo vedomí generácie deväťdesiatych rokov, zdanlivo žijúcich už v inej krajine, maliarov, ktorí sa predtým vo svojej tvorbe nedotýkali tejto témy?
Niekoľkým takýmto umelcom, pracujúcim s rôznymi umeleckými prostriedkami, bolo navrhnuté, aby sa podrobili analýze svojho postoja k takýmto udalostiam, precítiť ich nielen používajúc knihy, filmy, príbehy veteránov, ale vžiť sa do samotnej situácie začiatku veľkej a hroznej krutosti. Nemali za úlohu vytvoriť pamätné diela, aj keď tie najlepšie , ale stvárniť všetkými dostupnými spôsobmi obrazy, vznikajúce pri ich dotyku s touto témou. Obraz vojny, ktorá náhle vtiahla milióny ľudí do svojej krútňavy- to bol cieľ danej výstavy. Nie žáner, nie ilustrácia, ale - predstava, obraz, nech už toto tvrdenie znie akokoľvek pateticky. V strede pozornosti sa musí ocitnúť osud človeka, umelec sa musí pokúsi vstať « na stranu človeka ». Najmä preto, že svet ľudí nikdy nie je úplne bez vojny , je naplnený predtuchami a reálnymi vojnami, ako aj v minulosti ......
V jednom z listov budúceho laureáta Nobelovej ceny Hermana Hesseho (list ešte z obdobia Prvej svetovej vojny) je možné prečítať si nasledovné: « Nacionalizmus nemôže byť ideálom - toto je obzvlášť jasné teraz, kedy mravné piliere, sebakázeň a rozum duchovných vodcov ztej, aj druhej strany preukázali úplnú bezmocnosť. Ja osobne sa pokladám za vlastenca, ale v prvom rade som človek, a, keď sa jedno nezhoduje sdruhým, vždy sa staviam na stranu človeka ». Práve tento výrok je navrhnutý ako názov projektu, ako jeho ideológia.