9. septembra si pripomíname 195 rokov od narodenia významného ruského spisovateľa, publicistu a mysliteľa – Leva Nikolajeviča Tolstého. Lev Tolstoj sa narodil v roku 1828 v Jasnej Poľane v Tulskej oblasti, kde prežil značnú časť svojho života. Žil v rôznych ruských mestách, navštívil Francúzsko, Švajčiarsko, Taliansko, Nemecko i Britániu, no vždy sa vrátil na rodnú hrudu. Čerpal tam inšpiráciu a tvoril. Jeho diela sa aj v súčasnosti premietajú na svetových plátnach a sú predlohou pre slávne divadlá.
V roku 1862 sa Tolstoj oženil so Sofiou Bers. Počas tohto manželstva napísal Tolstoj svoje najvýznamnejšie romány, akými sú Anna Kareninová a Vojna a mier. Bol známy a uznávaný nielen v Rusku, ale aj v zahraničí sa tešil obľube čitateľov. Sám autor sa však za slávneho nepovažoval. Na Nobelovu cenu ho nominovali v rokoch 1901, 1902, 1906 a 1909.
Lev Tolstoj sa do histórie zapísal nielen ako majster slova, ale aj ako učiteľ. Vyučoval, písal učebnice, vydával knihy pre deti a navrhoval rôzne vyučovacie metódy.
Život spisovateľa bol až prekvapivo úzko spätý so Slovenskom. Slovák, Dušan Makovický, sa stal jeho blízkym priateľom s rovnakým pohľadom na svet. Istý čas bol osobným lekárom rodiny Tolstých a liečil aj roľníkov z Jasnej Poľany. Tolstoj Makovickému veľmi dôveroval. "Naša dušinka" - tak sa spisovateľ hovoril o svojom priateľovi. Bol to práve Dušan Petrovič, ktorý sprevádzal Leva Nikolajeviča pri odchode z Jasnej Poľany po nezhodách v rodine. Stál pri ňom až do smrti. Makovický sa snažil urobiť všetko, čo bolo v jeho silách, aby zachránil život svojho priateľa.
Makovický si viedol denník, do ktorého si zaznamenávala každú myšlienku a každý spisovateľov krok. Vytvoril veľké množstvo zápiskov.
Zachovalo sa až 6346 strán v 69 zošitoch. Tak vzniklo jedinečné dielo Jasnopoľanské zápisky. V rodnom meste tohto významného Slováka sa zachoval jeho rodinný dom, na ktorom je umiestnená pamätná tabuľa.
Treba podotknúť, že s dielami Tolstého sa Slováci zoznámili pomerne neskoro,a to až v polovici 80. rokov 20. storočia. Ako prvý prekladal Tolstého diela do slovenčiny Jozef Škultéty. Potom nasledovali preklady Martina Kukučína, Dušana Makovického, Alberta Škarvana, Jozefa Tajovského. Vďaka nim bolo za dvadsať rokov (od roku 1910) preložených 63 diel. Jeho diela preložené do slovenčiny sa dajú kúpiť aj dnes. Sú predmetom výučby na slovenských školách a predlohou divadelných predstavení. Mestské divadlo v Žiline si k tridsiatemu výročiu svojho vzniku vybralo román Anna Kareninová (réžia M. Amsler) a jednou z posledných premiér žilinského divadla je hra Kreutzerova sonáta/Čia vina? na motívy poviedok a denníkov Leva Tolstého a S. Tolstej. Slovenské národné divadlo už niekoľko rokov inscenuje Vojnu a mier (réžia M. Amsler) a Národné divadlo v Košiciach ponúka balet Anna Karenina.
Na počesť výročia veľkého spisovateľa pripravuje Európska nadácia pre slovanskú literatúru a kultúru v spolupráci s Múzeom Leva Tolstého (Jasná Poľana) banerovú výstavu v rámci vzdelávacieho projektu "Svetlo z Jasnej Poľany", ktorá bude otvorená v októbri.
Autorka: Katarína Štoková