Na Slovensku je dnešný deň, 2. február 2024, špeciálnym dňom, a to kvôli 175. výročiu narodenia slovenského básnika s veľkým „B“ – Pavla Országha Hviezdoslava.
Pavol Országh, (vedeli ste, že Hviezdoslav bol len jeho umelecký pseudonym?!) sa narodil 2. februára 1849 na Orave vo Vyšnom Kubíne, do chudobnej šľachtickej rodiny. Po skončení základnej školy začal študovať v Leštinách, kde sa ho ujal učiteľ Adolf Medzihradský. Okrem toho, že Adolf vyučoval slovenský jazyk, spísal aj pravidlá správania pre žiakov v slovenčine. Tieto pravidlá sa do dnešnej doby zachovali a môžete si ich pozrieť v múzeu v Kežmarku. Len pre ujasnenie, v tom čase sme boli oficiálne súčasťou Rakúsko-Uhorska, a preto boli všetky listiny písané v maďarskom jazyku.
Medzihradský si všímal svojho nadaného žiaka, kvôli čomu mu odporučil pokračovať v ďalšom štúdiu. Aj keď boli prvé Országhove básne napísané v maďarčine, jeho večnou záľubou bola práve nemecká literatúra Goetheho a Schillera. Neskôr sa v tvorbe vrátil k rodným koreňom a začal písať v slovenskom jazyku. V roku 1868 vyšli jeho prvé básne pod menom Jozef Zbranský (áno, opäť iný pseudonym).
V roku 1875, po vyštudovaní Právnickej akadémie v Prešove, Országh úspešne zložil skúšky v Budapešti a začal svoju kariéru advokáta. V tejto brandži ostal vyše dve desaťročia a dokonca si v Námestove otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu. Popritom však pokračoval v tvorbe básní, tentoraz už pod pseudonymom Hviezdoslav, čo doslova znamená „oslavovanie hviezd“. Prečo si Pavol vybral práve takéto meno? Pravdepodobne preto, že hviezdy mu učarovali už ako malému chlapcovi. Práve v Námestove vytvoril svoje najlepšie diela, či už lyrické básne alebo epické diela. 
V roku 1899 sa presťahoval do Dolného Kubína, kde s manželkou vychoval dve adoptívne deti. V tom čase napísal niekoľko dodnes známych diel, ako Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský či Gábor Vlkolinský, v ktorých opisuje život zemepánov i sedliakov a stvárňuje obraz slovenskej dediny. Napísal taktiež niekoľko divadelných hier, ako napríklad Pomsta, Otčim, Oblaky a tragédiu Herodes a Herodias.
Po začiatku prvej svetovej vojny Hviezdoslav vytvoril sériu lyrických básní Krvavé sonety. V tom čase sa tiež aktívne zapájal do politického a spoločenského diania a presadzoval návrh na zjednotenie bratských národov – Čechov a Slovákov. O pol roka nato, 28. októbra, už na politickej mape svietil názov nového štátu – Československo.
Keďže je Hviezdoslav jedným z popredných predstaviteľov slovenskej literatúry a kultúry na prelome 19. a 20. storočia, nečudo, že si Slováci dodnes ctia jeho pamiatku. Jeho meno nesie námestie v historickom centre Bratislavy, na ktorom stojí aj pamätník, vždy ozdobený kvetmi. Navyše sa na výročie jeho narodenín každoročne koná lampiónový sprievod a ani tento rok nebude výnimkou. Nenechajte si ujsť túto jedinečú udalosť!
Аutor: Bc. Alexandra Koreňová
Preklad: Simona Nagyová