24. apríl 1915 má v dejinách arménskeho národa osobitné miesto. V tento deň sa v Konštantínopole (Istanbule) začalo masové zatýkanie arménskej intelektuálnej a politickej elity, ktoré viedlo k likvidácii mnohých arménskych kultúrnych osobností. Na zoznamoch zatknutých boli ľudia rozličných politických názorov a profesií. To, čo ich však spájalo, bola ich národnosť. V období rokov 1915 - 1916 sa tak obeťami genocídy stalo 1,5 milióna arménskych civilistov, kvôli čomu je genocída Arménov považovaná za jednu z najmonštruóznejších zverstiev vo svetových dejinách ľudstva.
Skutočnosť genocídy arménskeho národa uznáva mnoho štátov, pričom Slovensko je jednou z tých európskych krajín, ktoré v roku 2004 uznali vtedajšie masové vyhladzovanie Arménov. A práve to pomohlo podporiť spravodlivosť a morálnu zodpovednosť voči tomuto ohavnému aktu.
Na Slovensku sa na počesť obetí arménskej genocídy konajú rôzne podujatia. Takto sa každoročne v Košiciach z iniciatívy Európskej nadácie pre slovanskú literatúru a kultúru koná kladenie vencov k pamätníku Chačkar (po arménsky „chač“ znamená „kríž a „kar“ znamená kameň) biskupom a rektorom pravoslávneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milosrdného a svätej Rozálie z Palerma, Vladimírom Spišákom.
Tento pamätník bol zhotovený v Arménsku s požehnaním najvyššieho cirkevného Patriarchu všetkých Arménov Gargina a verejného činiteľa a filantropa z Petrohradu Hrachiju Misakoviča Pogosjana na pamiatku obetí osmanskej genocídy Arménov 1915.
Autor: Samuel Malý, študent Univerzity Mateja Bela (Banská Bystrica)