Vladimír Kočin: Našou úlohou je pomôcť dozvedieť sa viac o Rusku
30. marca 2016 sa v Európskom fonde slovanskej písomnosti a kultúry v Bratislave s podporou Fondu Russkiy mir uskutočnilo otvorenie Ruského centra. V tejto súvislosti prinášajú Rosijskije vesti svojim čitateľom interview s výkonným riaditeľom Fondu Russkiy mir, Vladimírom Viačeslavovičom Kočinom.
Vladimir, v poslednom čase vzniká veľa rôznych dohadov o Russkom mire, často absurdných a niekedy provokatívnych. Čo to teda je podľa Vás?
Russkiy mir nie je politický ale filozofický koncept. Príslušnosť k nemu sa neurčuje etnickými skupinami, náboženstvom alebo miestom bydliska. Russkiy mir – to je ruská civilizácia v jej duchovnom a kultúrno-historickom význame. Príslušnosť k Russkemu miru – to je určitý druh pocitu, vnútorné sebaurčenie človeka, ktorého základom je spoločná história, zdieľané hodnoty a pocit spolupatričnosti k Rusku. Na to, aby sa človek dostal do Russkeho miru, nepotrebuje pas alebo víza. Je to komunita, ktorá spája nielen Rusov, ale aj krajanov a cudzincov, ktorí javia úprimný záujem o Rusko, ruský jazyk, históriu a kultúru. To, čo je Russkiy mir vidíme 9. mája, kedy prichádzajú na námestia deti a vnuci veteránov s portrétmi hrdinov druhej svetovej vojny, a taktiež 6. júla, kedy sú po celom svete čítané v ruštine básne Puškina. Nás všetkých spája pamiatka, pocit úcty a vďačnosti našim predkom, ktorí zanechali svoje stopy vo svetových dejinách, kultúre, umení a vede. Ja často hovorím: „Russkiy mir, to je osud."
Povedzte nám, čím sa zaoberá Fond Russkiy mir?
Fond Russkiy mir je nezisková organizácia. Cieľom fonda je podpora projektov spojených s propagáciou ruského jazyka a kultúry v zahraničí. Pracujeme na jednom poli s British Council Slovensko, Goetheho inštitútom, Inštitútom Cervantesa a druhými podobnými štruktúrami. Treba povedať, že spomedzi týchto organizácií sme najmladší. Napríklad Goetheho inštitút bol otvorený ešte v päťdesiatych rokoch a my sme začali fungovať až v roku 2007. Máme odlišné základné podmienky a tým pádom musíme dobiehať. Niečomu, samozrejme, závidíme. Goetheho inštitút má, napríklad, už dávno vytvorenú rozvetvenú sieť po celom svete. Len v Rusku má Goetheho inštitút viac ako 40 centier, ktoré sa nachádzajú prakticky na každej univerzite, kde sa vyučuje nemecký jazyk. Takisto máme neporovnateľné rozpočty. Grantami podporujeme len každú desiatu požiadavku, ktorá k nám príde – jednoducho nie je dosť finančných prostriedkov.
Fond Russkiy mir nemá ani kancelárie, ani pobočky v zahraničí. Môžeme fungovať výhradne na základe parity a partnerstva. A s hrdosťou môžem povedať, že partnermi nášho Fondu je viac ako 3,5 tisíc organizácií v Rusku a zahraničí. Toto je neoceniteľný potenciál, ktorý sme si vybudovali v priebehu činnosti nášho Fondu.
Aké sú formy práce Fondu?
K prioritám našej činnosti patrí dotačný program, program vytvárania Ruských centier a kabinetov Russkeho miru, vzdelávacie programy, medzinárodné podujatia, informačné projekty. Fond začal svoju činnosť práve grantom a teraz množstvo projektov, ktoré sme podporili po celom svete, je viac ako 2000. S našou pomocou boli vytvorené a publikované nové učebnice, manuály a pedagogicko-metodické komplexy, každoročne sa usporadúvajú závažné fóra, konferencie a festivaly, tiež podporujeme kultúrno-vzdelávacie projekty ruských škôl, organizácie krajanov a rusko-jazyčné médiá.
Povedali ste, že Fond nemá filiálky v zahraničí, no pritom ste spomenuli vytvorenie Ruských centier ako jednu zo svojich najdôležitejších úloh. Nie je to protirečenie?
Nie je to protirečenie. Ruské centrá sú najhlavnejším projektom Fondu, realizovaný na partnerstvách so svetovými univerzitami, knižnicami, vzdelávacími inštitúciami.
A ako to vyzerá v praxi? Uzatvárame dohodu – napríklad s miestnou univerzitou. V súlade s dohodou ponúkajú naši partneri priestory, prístup na internet, vymenúvajú pracovníkov, a my vybavujeme centrum zariadením, literatúrou, metódami práce, prístupom k ruským médiám, televíznym kanálom.
V Ruských centrách sú vytvorené podmienky na efektívnu vzdelávaciu činnosť, organizujú sa školy a kurzy ruského jazyka, vykonáva sa testovanie a príprava k výučbe. Mnohé centrá sa stali kreatívnymi a komunikatívnymi platformami. Existujú záujmové kluby, organizujú sa výstavy, premietanie filmov, diskusie a zasadnutia za okrúhlym stolom. K dnešnému dňu bolo nami otvorených 106 centier v 46 krajinách sveta. Som si istý, že Ruské centrum v Bratislave sa stane jedným z výborných kultúrnych centier Slovenska.
Vidíte zmenu postoja voči Rusku medzi mladými Európanmi? Plánujete tento rok nejaké projekty, ktorých by sa mohli zúčastniť mladí ľudia, ktorí sa zaujímajú o ruskú kultúru a jazyk?
Čo sa týka Európy, aj v rámci jednej krajiny sa môže postoj rôznych skupín občanov líšiť pomerne výrazne. V niektorých častiach Európy sa mohli pod vplyvom propagandy postoje zhoršiť, no žiadne radikálne zmeny sa v práci našich centier nekonali. Mladí ľudia, ktorí chcú vedieť druhý svetový jazyk, stále prichádzajú na kurzy ruského jazyka, zaujímajú sa o našu literatúru, hudbu, kinematografiu.
Napriek neľahkej finančnej situácii sa snažíme nerušiť žiadne projekty pre mladých. V roku 2016 štartuje akcia „Generácia mieru", ktorej súčasťou bude prebiehať súťaž o najlepšiu esej a medzinárodná súťaž pre mladých žurnalistov. V septembri sa bude vo Varne konať Európsky festival študentov učiacich sa ruský jazyk „Priatelia! Krásny je náš zväz!" Podporili sme aj akciu „Totálny diktát". V roku 2015 sa písal tento diktát v 58 krajinách, no počet krajín, v ktorých sa usporadúva, sa rok čo rok zväčšuje.
Treba poznamenať, že vo Fonde máme dostatočne vysoký dopyt po učiteľoch ruského jazyka a, predovšetkým, po ľuďoch ruštinou ako domácim jazykom v európskych vzdelávacích inštitúciách. Listy s podobnými prosbami dostáva Fond prakticky skoro každý deň. Pričom to môžu byť vzdelávacie inštitúcie na rôznych úrovniach: základné aj stredné školy, aj univerzity. Dúfam, že v roku 2016 bude mať Fond možnosť pomôcť ruským školám a pokračovať v realizácii programu vysielania učiteľov na služobné cesty do zahraničných vzdelávacích inštitúcií. Tento projekt bol úspešne realizovaný od roku 2014 v spolupráci s ruským Ministerstvom školstva a vedy. Je veľmi dôležité nezastavovať sa a neprerušovať realizáciu projektov. Ako ukazuje samotná prax – tí, ktorí sa učili ruský jazyk si na celý život uchovávajú dobré vzťahy k Rusku a jeho kultúre.
Prečo si myslíte, že je tak dôležité, aby bolo teraz Ruské centrum otvorené práve v Bratislave?
Ďakujem za dobrú otázku. Tieto dva naše bratské národy sú historicky späté. Spájajú nás nielen udalosti vojenskej histórie, ale aj kontakty ruských a slovenských vedcov, verejných činiteľov. V Rusku si pamätajú profesora Michala Baluďanského, ktorý sa stal rektorom St. Peterburgskej univerzity, aj známeho umelca Igora Grabara, a mnoho iných ľudí zo srdca Európy. V posledných rokoch vývoj humanitárnych väzieb ostáva na vysokej úrovni. Úspešne pracujú aj slovenskí rusisti. Viem, že teraz si mladí ľudia na Slovensku pre štúdium druhého svetového jazka vyberajú práve ruštinu. A našou úlohou je im v tom pomáhať, dať možnosť viac sa dozvedieť o našej krajine a našej kultúre. Veď naše deti budú pokračovať v kultúrnych tradíciách a upevňovaní vzťahov medzi našimi krajinami.
Besedoval Vladimír Litarenko