V dňoch 11. a 12. septembra 2019 sa v Bratislave konal cyklus pietnych podujatí venovaných Medzinárodnému dňu pamäti obetí fašizmu, ktorý sa každoročne pripomína od roku 1962 v druhú septembrovú nedeľu, keďže najmä v tomto mesiaci sa začala a aj sa skončila druha svetová vojna.
V budove Národnej rady Slovenskej republiky sa pri príležitosti tohto dňa uskutočnilo slávnostné otvorenie historicko-dokumentárnej výstavy s názvom Holokaust – vyhladzovanie – oslobodenie – záchrana.
Expozícia obsahuje málo známe fotodokumenty z múzeí a archívov Ruska, Nemecka, Ukrajiny a Švajčiarska. Výstava odhaľuje rozsah Holokaustu a rozhodujúci prínos Červenej armády pri oslobodzovaní väzňov nacistických táborov. Ústredným bodom výstavy je príbeh oslobodenia väzňov Auschwitzu, medzi ktorými boli aj slovenskí Židia.
Na otvorení výstavy vystúpili predseda NR SR Andrej Danko, veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike Alexej Fedotov a spolupredseda moskovského vedecko-osvetového Centra Holokaust profesor Iľja Aľtman. Na otvorení sa zúčastnila aj podpredsedníčka vlády SR Gabriela Matečná, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Ivan Sečík, ako aj poslanci NR SR, zástupcovia občianskych združení a zväzov veteránov.
V Ruskom centre vedy a kultúry sa uskutočnil okrúhly stôl na tému Študovanie a vyučovanie témy Holokaustu v Rusku a na Slovensku, na ktorom vystúpili zástupcovia múzeí, európskych občianskych združení a vedci.
V Ruskom centre pri Európskom fonde slovanskej písomnosti a kultúry sa konala diskusia na tému Zachovanie pamäti obetí fašizmu. Počas diskusie sa rozoberali otázky zachovania historickej pravdy a zabránenia prepisovaniu dejín, zachovania pamäti obetí genocídy Arménov, boli vyjadrené požiadavky o nutnosti vyučovania hodín dejepisu na gymnáziách a stredných školách za účelom zachovania pamiatky o obetiach a rozsahoch represií.
Spolupredseda moskovského vedecko-osvetového Centra Holokaust, profesor Iľja Aľtman dostal ako dar knihu o genocíde Arménov, ktorej autorom je predseda Európskeho fondu slovanskej písomnosti a kultúry, profesor Igor Bondarenko.