V noci z 6. na 7. júla sa vo mnohých slovanských krajinách oslavuje jeden z najtajomnejších a najmystickejších sviatkov – Ivan Kupala. Jeho korene siahajú do dávnych čias a má pohanský pôvod. S týmto sviatkom sú spojené mnohé legendy, obriady a tradície, ktoré ľudia dodržiavajú dodnes.
Obraz a skutky svätej Veroniky viedli k tomu, že je uctievaná ako patrónka fotografov a fotografie. Z tohto dôvodu si ju 12. júla pripomínajú amatérski aj profesionálni fotografi ako Deň fotografov.
V posledných rokoch tento sviatok naberá na popularite po celom svete. Nadšenci tohto zamerania pripravujú na tento deň mnoho zaujímavých podujatí - rodinné fotodovolenky, vzdelávacie workshopy od popredných fotografov, prehliadky portfólií, rôzne súťaže, výstavy, a súťaže.
Sviatok svätého Ivana Kupalu sa už po stáročia slávi vo veľmi bohatom štýle. Spája sa s ním mnoho zvykov a tradícií, z ktorých mnohé sa budú dodržiavať aj v roku 2023. Jedným z najobľúbenejších ľudových sviatkov je aj sviatok sv. Ivana Kupalu História tohto sviatku siaha do ďalekej minulosti a jeho tradície sa zachovali dodnes. Mnohí ľudia oslavujú Ivana Kupalu v roku 2023 podľa tradícií svojich predkov.
Oslavy príchodu svätého Cyrila a Metoda na Moravu sa netýkajú len cirkevného života. Ide tiež o kultúrny a vzdelávací význam diela solúnskych bratov. Cyril a Metod sú kanonizovaní a uctievaní na východe i západe kresťanského sveta.
25. júna oslavujú Slovania na celom svete Sviatok priateľstva a jednoty Slovanov. Tento sviatok sa oslavuje od 90. rokov 20. storočia a spája Slovanov po celom svete – 350 miliónov ľudí, ktorí žijú buď v slovanských krajinách, alebo pomimo ne. Medzi slovanské krajiny patrí Slovensko, Česko, Poľsko, Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Bulharsko, Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Kosovo, Chorvátsko a Slovinsko.
22. júna roku 2023 sa v Nitre a obci Alekšince uskutočnilo už tradičné podujatie venované Medzinárodnému dňu pamiatky obetí genocídy Slovanov. Tento pamätný deň bol vyhlásený pred piatimi rokmi na slovanských kongresoch v Prahe, Moskve a Kyjeve. Bol to istý druh reakcie naskutočnosť, že sa v súčasnosti holokaust a genocída je uznávané vočiiba jednej konkrétnej národnosti, čiastočne voči pár ďalším národom, avšak bol ispáchané aj voči 350-miliónovému slovanskému obyvateľstvu a faktickypokračujú aj v súčasnosti.
